Keď sa niečo deje, ľudia sa pýtajú “Kde sú teraz ochranári?”. Pravda je taká, že je toho toľko, že nestíhajú. A preto, ak niekto ničí zeleň alebo ubližuje vtáctvu alebo trápi zvieratká, mali by sme byť ochranármi všetci. Nebyť ľahostajný. Aspoň sa pokúsiť niečo urobiť.

Niekedy je to síce ťažké, ale každý boj za to stojí.

Bol utorok, tesne po Veľkej noci a deti mali prázdniny. Preto som sa ráno nenáhlila a nechala som dcérku dlhšie spať. Vychutnávala som si ranný čaj, keď pokojné ráno preťal ostrý zvuk píl.

Bývame oproti železničnej trati, ktorá je kopci na druhej strane našej ulice, hneď za pásom garáží pomaľovaných rôznymi farbami. Ten kopec je, ako sa na železničný majetok patrí, zarastený burinou, ale aj rôznymi kríkmi. Ale ono je vlastne fajn, lebo inak je vidno odpadky, ktoré tam odhadzujú ľudia idúci zo stanice, podgurážení bezdomovci alebo špekulanti, ktorí sa tam zbavia aj chladničky, či gauča.

Ja som rada, keď je zarastený, pretože tá hustá zeleň, aj keď je divoká, ochladí v lete našu ulicu pocitovo hádam aj o desať stupňov. Kry sú plné vtáctva, v tráve behajú ježkovia, ktorých stretávame pri večernom venčení. Naše psíča už vie, že k ježkovi neradno čuchať príliš zblízka. V lete im večer nechávame v tráve misku s vodou.

Vlaky vďaka hustému zelenému porastu robia trochu menší rámus. Vzduch je príjemnejší, svieži a dokonca aj počas letných nocí sa lepšie spí. Na dobrú noc nám vyhrávajú cvrčkovia.

Teda, tak to bolo predtým ako to prišli pilčíci po Veľkej noci “skultivovať”.

Hoci to u nás tak nevyzerá, človek si nemôže rúbať kedy sa mu zachce a čo sa mu zachce. Smie sa to iba v období vegetačného pokoja, ktoré začína každoročne 1. októbra a končí 31. marca nasledujúceho roka. Inak len vo výnimočných prípadoch - napríklad, ak strom či dreviny môžu ohrozovať bezpečnosť ľudí. Hoci v tomto prípade šlo o náletové dreviny, ktoré sa zvyknú likvidovať, dátum bol oveľa pokročilejší a preto sa mi to nepozdávalo. Veď už bol okolo čulý vtáčí život.

A tak začal boj o čas.

Overila som si to u kamarátky, ktorá už zachránila niekoľko stromov. Poradila volať Mestskú políciu, nech preveria povolenie, či je to ok. V tomto čase už by sa predsa píliť a rúbať nemalo.

Na 159 mi policajt smutne oznámil, že má len dve hliadky a tie sú niekde na výjazde. Ale že sa pokúsi tam niekoho poslať.

To nestačilo, píly zúrivo pílili ďalej. Zavolala som teda na Magistrát, na oddelenie pre Životné prostredie a mestskú zeleň. Veľmi milá pani mi po upresnení adresy miesta výrubu povedala, že to bude v kompetencii Mestského úradu Bratislava Staré mesto a odporučila mi zavolať tam.

Na oddelení Životného prostredia v Starom meste to nikto nebral. Pilčící pílili ďalej ostošesť.

Volala som znovu Mestskú políciu, či sa podarilo niekoho poslať a či zistili niečo nové. Vraj tam už chlapci boli a povolenie nenašli. Má ho vraj človek, ktorý tam bude až zajtra. Ok… ale prečo sa píli ďalej, ak tam povolenie nik nemal pri sebe?

Keď ich nezastavili policajti, čo zmôžem ja?

Volám kamarátke a tá ma zásobí číslami na ŠOPku (Štátna ochrana prírody). Volám, volám, no neviem sa dovolať na žiadne z čísel. :(

Milý pán z Mestskej polície mi volá, že sa tiež nedovolali na Staré mesto, ale že kolega tam šiel osobne a hádam niekoho zoženie.

Hovorím si, si občan v núdzi, kontaktuj svojho poslanca. A tak píšem Ondrejovi Dostálovi cez Facebook Messenger. Vysvetľujem situáciu a že sa mi to nezdá, pretože je po 31.3. a na výruby v intraviláne musí byť veľmi vážny dôvod. Popísala som mu svoj doterajší boj a že neviem zohnať nikoho na ŠOP, ani v Starom meste.

Dáva ma do spoločnej konverzácie s Matejom Šťevovem, hovorcom Starého mesta, ktorý zburcoval úrad a snažil sa zistiť o čo ide. Dostávam tiež kontakt na odborníčku a ochranárku, pani Katarínu Šimončičovú, nech si to ešte preverím.

Pani Šimončičová si ma so záujmom vypočula a potvrdila, že naozaj nejde len tak píliť si v intraviláne mesta mimo obdobia vegetačného pokoja. Mali by k tomu čo povedať ochranári, a tiež ornitológovia.

Pilčíci zatiaľ o kus pokročili. Pília všetko doradu a konáre hádžu rovno do drviča. Z hustého porastu zostáva iba hŕba pilín.
Keď na chvíľu stíchli, potešila som sa, no radosť bola predčasná. Iba si dali prestávku a po nej pílili ďalej. Bol to daždivý deň. Fakt to mohli radšej zabaliť a ísť domov. 

Medzitým kamarátka zohnala človeka zo ŠOP, tak mi zavolal. Vysvetľujem, že si nevie nikto rady a nikto to nevie zastaviť. Potvrdil mi, že hoci je kopec majetkom Železníc a ide o náletové dreviny, nesmú v tomto období len tak píliť. V každom prípade by mali prestať, kým sa celá vec nepreverí. “Ako je možné, že neprestali, keď vlastne nevedia, či to môžu vypíliť?” - pýtal sa ma pán zo ŠOP. Netuším… :(

Sledujem ako mizne zeleň a zostávajú piliny, pníky a odhaľuje sa kopa odpadkov. Smutný pohľad.

Zo Starého mesta sa dozvedám, že vedúca oddelenia životného prostredia komunikuje s veliteľom expozitúry Mestskej polície BA 1 a že na miesto poslali inšpektorov verejného poriadku. Pani vedúca oddelenia životného prostredia pomohla, hoci bola v ten deň na dovolenke.

Keď po ďalších nekonečných minútach nakoniec píly stíchli, zavolal mi pán z komunikačného oddelenia Mestskej polície a informoval ma, že výrub zastavili a že na ďalší deň budú preverovať povolenie. “Viete, aby ste si nemysleli, že sme sa na to nevykašľali. Boli sme tam a už píliť nebudú,” ubezpečil ma.

Z oddelenia životného prostredia sa ešte dozvedám, že ide iba o nálety a že to tam chcú Železnice skultivovať. A že na to vlastne povolenie mať nemusia a výrub im nikto nemôže zakázať.

Ok, ale nie koncom apríla. Výrub náletových drevín bez povolenia môžu robiť predsa iba v čase vegetačného pokoja. Inak musia zámer o výrube oznámiť vopred orgánu ochrany prírody.

Na ďalší deň už nik píliť neprišiel. Ani ďalší deň, ani žiaden potom. Časť kopca zostala holá, časť zostala porastená kríkmi.

Tá ich "kultivácia" vyzerá vždy rovnako. Prídú, vypília to nejako a všetok neporiadok nechajú tak. Na pníkoch vyrašia nové konáre a za rok-dva vznikne nový hustý porast. Takže oni tie nálety tak či tak nezlikvidujú a kopec neskultivujú.
Urobia len čosi, čo vyzerá ako číry vandalizmus - možno, aby boli “z obliga”, že s tými “náletmi” bojovali.

Kultiváciu si vážne predstavujem inak… prísť v čase vegetačného pokoja, vyčistiť kopec od náletových drevína odpadkov a vysadiť tam niečo ušľachtilejšie. Stromy a kry, v ktorých by mohli hniezdiť vtáci a ktoré by kopec nielen skrášlili, ale aj spevnili. A ktoré by nemuseli takto “na hulváta kultivovať”.

Prišlo leto. Horúčavy. Spomíname na minulý rok, kedy stačilo zájsť za roh našej ulice a vzduch bol chladnejší. Teraz vlastne necítiť rozdiel. Vlaky robia rámus a utíchlo cvrlikanie. Veď čo by sme chceli… Hádam nie kúsok prírody v meste. Ešteže nám na strome pred oknom hniezdi stračia rodinka. Aspoň čosi zostáva.

Naša príroda dostáva od ignorantov strašne zabrať. Skúsme jej všetci pomôcť. Starať sa o zeleň, sadiť kvietky pre včielky a iný hmyz, dať von misku s vodou... Ak máte problém sa zorientovať, pomôžu odborníci, ale aj nadšenci a aktivisti, ktorí šíria osvetu vo svojom voľnom čase. Len tak. Bez odmeny. Z lásky k prírode.

Poďakovanie

Ďakujem všetkým spomínaným ochotným a milým ľuďom, ktorí zasiahli, pomohli alebo poskytli informácie, kontakty i cenné rady.

Fotogaléria

Údajná "kultivácia".

Hromady pilín a neporiadok sú tam dodnes.

Niektoré odpadky sú väčších rozmerov.

Naozaj, veľmi "kultivované". Kochám sa pohľadom.

Pohľad na "neskultivovanú" časť kopca.

A takto "nekultivovane" vyzerá nevypílená časť kopca z ulice.


Veľa dobrých rád k záchrane stromov nájdete aj v tomto článku.

Na záver ešte pár kontaktov:

Ak ste svedkom nelegálneho alebo podozrivého výrubu, volajte Políciu na čísle 158 alebo Mestskú políciu na čísle 159.

Ak nájdete zraneného živočícha, volajte číslo 112 a pýtajte si kontakt na najbližšiu správu Štátnej ochrany prírody.

Záchranné stanice:

  • Záhorie: 0903 298 338
  • BA Borinka 0948 339 429
  • Brezová 0911 485 206
  • Zázrivá 0903 504 470
  • Ratnovce 0903 343 205

Kontakt na ŠOP BA: 0903 298 333

PS: Zdroj veľmi dobrých rád, dôležitých kontaktov a informácií nájdete tiež na Facebookovej stránke Záchrana chránených zvierat.